Náučný chodník – Po stopách baníctva
Náučný chodník sa nachádza v katastri obcí Smolník a Smolnícka Huta v okrese Gelnica. Nadmorská výška 561 m. n. m., ako aj obklopujúce Volovské vrchy Slovenského rudohoria predurčili Smolníku nevhodné podmienky na poľnohospodárstvo. No svoje uplatnenie našiel v baníctve. Ťažba nerastných surovín po stáročia živila množstvo baníkov a ich rodiny. A to nielen zo Smolníka, ale aj z okolitých obcí.
Život tunajších obyvateľov nebol jednoduchý. Smolníčania zažili roky baníckej slávy, požiare, epidémie, vojny, zmeny režimu, rozkvet ale i úpadok ručnej výroby cigár. Hoci mal v čase svojho najväčšieho rozkvetu podľa dostupných zdrojov až 12 000 obyvateľov, dnes tu má trvalý pobyt sotva 1000 obyvateľov.
Prekrásna príroda, chladnejšia klíma a bohatá história mu stále dodávajú punc príťažlivosti. Náučný chodník „Po stopách baníctva“ chce uchovať čriepky z baníckej histórie pre ďalšie generácie a návštevníkov obce. Cieľom náučného chodníka je nielen zachovávať minulosť a vzdelávať, ale zároveň motivovať ľudí k pobytu v prírode.
Každý návštevník sa prechodu po náučnom chodníku zúčastňuje na vlastnú zodpovednosť.
Vzdialenosť: cca 5,5 km.
Čas prechodu trasy: cca 90 – 120 minút.
Počet zastávok: 6.
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný.
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa.
Zameranie chodníka: geovedné, banícke, historické.
Rok založenia: 2024.
Vznik nápadu
Počas všednej marcovej prechádzky, skrsol pri pohľade na spustnutý areál v ŽB Smolník, ktorý poskytoval obživu mnohým baníkom a ich rodinám, v hlavách nápad. Keďže po budovách neostala ani tehla, miesto, kde kedysi stála ťažná veža Pech je náročné zamerať. Vegetácia ovládla areál. A len z rozprávania rodičov či starých rodičov alebo za pomoci fotiek a bujnej fantázie, je možné predstaviť si, ako to tu kedysi vyzeralo. Veď nezainteresovaný človek alebo mladá generácia o týchto miestach nič nevedia. Fantázia začala pracovať a spočiatku matná predstava dostávala čoraz jasnejšie kontúry. A ako to už býva, neplánované a spontánne nápady sú tie najlepšie. Nápad čakal na vhodnú príležitosť. Tá sa naskytla vďaka Nadácii SPP, ktorá vyhlásila výzvu na predkladanie projektov v Grantovom programe – SPPoločne pre komunity. Keďže sme získali podporu Baníckeho spolku Bratstvo Smolník – Smolnícka Huta, napísali sme projekt a čakali.
Prípravná fáza projektu
Písal sa 30. máj 2024 a Nadácia SPP nám potvrdila schválenie projektu. Nadšeniu nebolo konca kraja. A potom prišlo vytriezvenie. Po prejdení si trasy a konečnej dohode ako bude chodník vedený nasledovali papierovačky, papierovačky, papierovačky.
V tomto duchu sa niesla úvodná príprava chodníka. Dni plynuli a za nami neboli žiadne výsledky. Vždy, keď sme to už chceli vzdať, prišlo súhlasné stanovisko, alebo povzbudenie od ľudí, ktorí si to možno ani neuvedomovali. A to nám dodávalo chuť pokračovať a nezabaliť to ešte v zárodkoch. No stálo to za to. Keď sme vedeli, že máme túto fázu zvládnutú, s vervou sme sa pustili do ďalších aktivít.
Nasledovalo obdobie vrátenia sa do školských čias a „lúskanie“ odbornej literatúry. Náročné bolo pracovať aj so zdrojmi, nakoľko bolo potrebné získať súhlasy s uverejnením textov a fotografii. No aj v tejto fáze sme nakoniec uspeli. Potom prišla na rad vizualizácia. Grafické návrhy sme upravovali a opravovali, menili a prispôsobovali. Takmer tri mesiace „neviditeľnej“ a mravenčej práce sa zrazu zhmotnilo.
Terajšej podobe chodníka predchádzali dve veľké komunitné brigády, a to brigáda 27.júla 2024 a komunitná brigáda č. 2 sa konala 24. augusta 2024. Účasť dobrovoľníkov na našej prvej brigáde prekonala všetky očakávania. Po úvodných inštrukciách sme sa rozdelili na skupinky a pustili sme sa do práce. Absolvovali sme čistenie terénu od krovín, odpratanie majestátnej borovice a mnoho iného. Na druhej brigáde sme sa po mesiaci príprav opäť stretli v teréne. Našim cieľom bolo spevniť niekoľkometrový úsek chodníka, odstrániť zasahujúce konáre stromov, vyčistiť miesta s popadanými stromami a vyzbierať odpad, ktorý sa v lese “náhodne vyskytol”. Pri kaplnke sv. Jozefa sa vytvorilo miesto na chvíľku oddychu – popadaným stromom chlapi vdýchli druhý dych v podobe jednoduchého stolu s lavičkami. Niekedy netreba veľa. Ako povedal Feri: „Nápad, chuť, trochu potu a zrodilo sa miesto na oddych či malú prechádzku.“.
Chodník sme počas dvoch úspešných komunitných brigád upravili a vyčistili. Bolo potrebné pripraviť ešte drevené stojany na tabule a hlavne – kvalitné betónové základy, ktoré tabule ukotvia a udržia aj pri nepriaznivom počasí. Dnes už stoja na svojich stanovištiach a vítajú pocestných s dôležitými informáciami.
Na záver sme si nechali značenie chodníka. Opäť dôležitá mravenčia práca. Snáď sa nik nestratí a naše značky povedú všetkých návštevníkov bezpečne až do cieľa.
Na záver…
Ako sa hovorí: „Kto neskúsi, ten nezistí.“ A my sme zistili. Náučné chodníky už neberieme ako samozrejmosť. Nedívame sa na ne len ako na „informačné tabule“. Vážime si všetkých, ktorí rovnako ako my prešli dlhú cestu k tomu, aby tieto tabule v teréne stáli a odovzdávali odkaz. Lebo len ten, kto si prešiel všetkými prípravami pochopí, koľko času, snaženia, financií a nadšenia stojí za náučnými chodníkmi. Pri budovaní chodníka sme spoznali mnoho úžasných ľudí, ktorým nie je ľahostajné ich okolie. Ľudí, ktorí vo svojom voľnom čase prejdú desiatky kilometrov, aby pomohli vytvoriť niečo, čo bude slúžiť všetkým. Len preto, lebo v tom vidia zmysel. A o tom to je. Nie je dôležitý cieľ (hoci poteší). Dôležitá je cesta. A tá nás naučila veľmi veľa.
*Text prevzatý so súhlasom od Jany Bačovej-spoluautorky nápadu na vytvorenie náučného chodníka „Po stopách baníctva“ v Smolníku.
