Inšpiráciou pre výrobu netypických lavičiek bola návšteva Banskej Štiavnice v lete 2024. Zaujali ma lavičky rozmiestnené v historickom centre mesta, do ktorých boli vyryté úryvky z básne Marína od Andreja Sládkoviča. Oslovilo ma nielen ich umelecké spracovanie, ale aj použitie dreva ako prírodného materiálu.
Od prvotného nápadu k realizácii prešlo isté obdobie. Mojím cieľom nebolo vytvárať kópie – ani po obsahovej, ani po výtvarnej stránke. Jediným jednoznačným prvkom bol materiál: drevo. Do prostredia, akým je Smolník, sa hodia výhradne prírodné materiály. Keďže som chcel na lavičky umiestniť text alebo obrazový motív, voľba dreva bola prirodzená. Výber vhodného druhu dreva však nebol jednoduchý. Po konzultáciách s viacerými odborníkmi som sa rozhodol pre dub, ktorý je pevný a pri správnom spracovaní dobre odoláva poveternostným vplyvom aj bez náročnej údržby.
Cieľom osadenia lavičiek bude prostredníctvom textu a obrazu približovať historicky významné budovy a miesta, pripomínať banícku minulosť Smolníka, ako aj upozorňovať na turisticky zaujímavé lokality v obci a jej okolí.
Za pomoci kolegov z baníckeho spolku sa podarilo zrealizovať prvú lavičku. Nachádza sa pri Holmikovej kaplnke nad Smolníkom, odkiaľ sa naskytajú krásne výhľady na obec v údolí.
Radi privítame návrhy na umiestnenie ďalších lavičiek, ako aj materiálnu alebo brigádnickú pomoc pri ich realizácii.
Text: Ladislav Macko (autor nápadu)
Realizácia a fotografie: členovia Baníckeho spolku Bratstvo Smolník-Smolnícka Huta
